V jednoduchosti je krása (a porozumenie)

OLYMPUS DIGITAL CAMERAStalo sa mi v poslednej dobe niekoľkokrát, že som nerozumela tomu, čo mi niekto hovorí. Ono je to v pohode, ak je to oznamovacia veta a môžem len prikývnuť a nevyjadrovať sa, alebo pokračovať v ďalšej myšlienke. Ak je ale nezrozumiteľná otázka, zamýšľam sa nad tým, kde je chyba – rozprávame sa o téme, v ktorej mám nedostatočné vedomosti, alebo sa môj partner v komunikácii nejasne pýta, prípadne sa deje niečo iné?

Začala som si teda tento „fenomén“ všímať viac. A zisťujem, že sa tiež dokážem vyjadrovať a pýtať ťažkopádne a nejasne, väčšinou neúmyselne.

Zatiaľ mi z pozorovaní vychádza, že sme málo zrozumiteľní, keď

  • používame cudzie slová, odborné výrazy, odvolávame sa na vedecké štúdie a ich detaily, jednoducho chceme (vedome alebo nevedome) pôsobiť múdro (v horšom prípade nadradene),
  • začneme hovoriť skôr, ako máme ujasnené, čo chceme povedať a rozvíjame myšlienku ďalej, hoci partner v diskusii nemá šancu vedieť, čo sa nám odohráva v hlave a kam smerujeme,
  • nehovoríme otvorene, zatajujeme detaily alebo „mlžíme“ informácie, o ktorých nechceme hovoriť, ale uvedomili sme si to neskoro, prípadne sme dostali otázku, na ktorú nechceme odpovedať, ale nepovedať nič nie je podľa nás z akéhokoľvek dôvodu prípustné.

Moja vzorka nebola rozsiahla, takže predpokladám, že existujú ešte ďalšie situácie, v ktorých nastáva podobný efekt. Bez ohľadu na dôvod nezrozumiteľnej otázky je ale podstatný výsledok – ten, kto má na otázku odpovedať nám v lepšom prípade povie, že nerozumie a my sa pýtame znovu. V horšom prípade sa cíti zmätene, hllúpo, nepríjemne… a my sa o tom možno ani nedozvieme.

Pre mňa osobne je príjemná diskusia, ktorá niekam smeruje, prirodzene plynie, lebo sa rozprávame o veciach, o ktorých sa rozprávať chceme, téma je zaujímavá, prínosná, zábavná. Benefitom je, ak je zábaný a príjemný aj človek, s ktorým sa rozprávam. V takejto situácii je asi najlepšie pomenovávať veci tak, ako sú, nehrať sa na krajšiu, ako som, neohurovať a neoblbovať. Jednoducho držať svoju komunikáciu jednoduchú, otvorenú a zrozumiteľnú. A ak predsa len narazíme na niečo, o čom nechcem hovoriť, tak to priznať. Pre mňa je aj toto jedna z vecí, ktorými ukazujem, že si človeka, s ktorým sa rozprávam vážim.

Author: Andy Profantová

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *